Mgr. Monika Šťastniaková

Ako tie naše raňajky vlastne vznikli?

Telo po pár pohároch nezdravého, ale veľmi spoločenského alkoholu si na druhý deň žiada dvakrát viac energie v podobe výdatných, ale hlavne veľa veľa raňajok. Pár hodín spánku k tejto primárnej túžbe nepridáva, priam ju dvakrát podčiarkuje. Trojka veselých, miestami súdržných manažérov a odborníkov na to, čo si myslia, ale aj boli delegovaní, sa vybralo krížom cez neosemafórovanú časť Šancovej ulice, aby pomohli majiteľovi súkromných predražených potravín splniť denný obrat. Pečivo troch druhov, pravé slovenské maslo, nepravá slovenská šunka, syr spod Álp, paradajka, paprika, uhorka v zástupe...

V jednej chvíli tak obyčajné, nenoblesné, nekreatívne. Keď si chlieb natierate maslom, premýšľate, kedy ste boli naposledy tankovať. Keď oddeľujete polmilimetrový plátok šunky od druhého menej ako polmilimetrového, uvažujete, či ste deň predtým poslali tú koncomesačnú štatistiku. Neposlali. Sakra. Nôž len kúsok od nechta. Nie sú tie paradajky akési klzké? Jediná myšlienka venovaná jedlu, ktoré si v chvate pripravujeme, nevkladáme do neho kus lásky a viery, že nám dá energiu, vďaka ktorej všetko, na čo myslíme, aj v zdraví a šťastí vykonáme. Syr je top. Pri toku myšlienok, poznámok a google taskov si však neuvedomíme, že ho máme pod šunkou a nie na šunke a to je už hriech raňajkára. Nehrešme ráno, hrešme večer o pol desiatej pod perinou s čokoládou v ruke, mysliac si, že keď ma nikto nevidí, neostane mi na brušných svaloch zvaných kolesoceps.

Späť do tej firmy, kde traja zasadli, aby sa najedli. Oni však stolovali. Všetko krásne rozložili, s vedomím každého jedného sústa debatovali na témy, ktoré boli dovtedy buď tabuizované, pretože v stave hladu sa o nich nedá ani len uvažovať alebo neboli tak silno dôležité a zrazu sa v svetle obloženého bieleho rožka stali ideami, nápadmi, kreatívou samou o sebe. To, že bol piatok, bola možno náhoda, ale piatok sa stal legendou.

Legendou sa buď stanete zo dňa na deň a vydržíte v mysliach ľudí rovnako dlho ako titulka denníka, alebo sa opakujete, pripomínate, tvoríte, variujete a vymýšľate možnosti a ani si neuvedomíte, po 21-vom opakovaní sa stanete zvykom.

Nie zo zvyku, lež s radosťou, očakávaním a láskou ku kolektívnym športom sadáme k stolu vo veľkej zasadačke. Raňajkujeme. Debatíme. Smejeme sa. Rozoberáme. Hľadáme riešenia. Snívame. Plánujeme. Niekedy aj do pol jedenástej.

Každému, kto má rád svoj pracovný kolektív (mať rád svoju prácu je samozrejmosť, tomu naučiť neviem) smerujem týchto pár postrehov, ktoré sa časom stali nepísaným pravidlom a verím, že vedia byť príkladom ako to robiť dobre :)

  1. Raňajkuj v piatok ráno, vtedy ti to veľmi uvoľnene myslí.
  2. Raz za Xkrát priprav raňajky ty. X je počet ľudí, ktorí do raňajkového zvyku radi pôjdu.
  3. Kolobeh si urči abecedne, zásadne od zadu. ABCDEFGH môže byť kľudne HGFEDCBA.
  4. Pri príprave raňajok pre svojich kolegov (abstrahuj od hierarchie nadriadenosti a podriadenosti, rozdiely sa potierajú, nátierky sa natierajú) upusti uzdu svojej fantázie.
  5. Neboj sa cesnakovej pomazánky, vyskúšaj cherry i srdcové paradajky, otestuj úspešnosť suchého Inovca či šťavnatejšej Pražskej, nezabúdaj však na bambína.
  6. Keď dospeješ do štádia apgrejdov, zatlač na správnych miestach a firemná kuchynka sa rozrastie o tú správnosť veľkosť hrnca a párky chutia delikátne s horčicou v sklenom pohári.
  7. Nezabudni na malú sladkú pozornosť na záver. Nie sme síce v reštaurácii, ale dezert po raňajkách? V tom je to čaro a kúzlo.
  8. ...doplň vlastné prosím.

O sociálnej stránke poviem nabudúce. Ale už teraz tvrdím, že raz sa raňajky stanú významným pracovným nástrojom, ktorý bude silno konkurovať plánovaniu, implementácii a kontrole!

Späť na úvod