Mgr. Monika Šťastniaková

Vianočný večierok alebo ako sme si boli o kus bližší

S vianočným večierkom je to ako s Mikulášom. Každý vie, že príde, čo prinesie, že to celé prebehne príliš rýchlo na to, aby to bola realita, lež krásny zimný sen. Každý sa naňho/naň (kam na tieto zvraty slovenskojazykovci prišli, sa pýtam?) teší, cíti príjemné chvenie v žalúdku. S blížiacim sa dátum ste viac a viac presvedčení o nevhodnosti zvolenej masky (vianočný večierok bez masky je predsa ako maslo bez mlieka) a najradšej by ste na poslednú chvíľu menili, skúšali, obiehavali požičovne. V ten deň si však jedna urgentná záležitosť v práci podáva kľučku s neriešiteľným a strašným problémom, ktorý potrebuje celú vašu myseľ, osobnosť i telo, minimálne prsty na klávesnici.

Vaša telesná schránka sa blíži k ikriminovanému podniku, kde sa celá sláva bude diať. Prvé ostýchavé pohľady po nerozpoznateľných i jasných kolegoch. Prvý drink pri bare. Pravým lakťom sa opierate o pult štýlom “som absolútne uvoľnený, vyrovnaný a pokojný”. Perami netrafíte slamku, tá Vám vypadne na dlážku, tvárite sa veľmi nenápadne a predsa Vám ostáva mokrý fľak na hrudi. Sakra. Keď skoro zakopnete o stoličku, pretože Váš pohľad je až príliš priamočiary, odhodíte “masku” a pýtate si tradičný dvojitý drink a zahryzávate do pár centimetrov obloženého chlebíku. Chválabohu, je s majonézou.

Pár povinný slov na začiatok, úsmev odoženie celoročné nevypovedané slová typu: šak si to rob sám, ty vôbec nevieš, čo je to spraviť objednávku, sadni si na moje miesto a pochopíš, to sa fakt, ale fakt nedá a pod. Šampanské je výnimočné bez ohľadu na príležitosť. Bublinky Vám vojdu do nosa, ale cítite sa slávnostne, originálne a jedinečne. Je čas vychutnávať prítomný okamih, pretože je prítomný a tým pádom v danom momente ten najvzácnejší.

DJ vyzerá veľmi nenápadne a predsa zohrá úlohu, ktorá chce byť memom. Buď to má v sebe, alebo nemá. Buď Vám tú zábavu podá na zlatom podnose, alebo sa okolo Vás mihne dym z toho, ako zhasla. Buď je čierny alebo biely. Buď alebo je tak radikálne a predsa tak výstižné. Vo vydavateľskom svete je podstatné, že pozná Mullera i pár balkánských.

Drink, tanec, smiech, vtip i nevtip, drink, tanec, vtip vtip vtip, drink, tanec, vtip už nechápete, drink, drink, drink, vynútený tanec, blížiaci sa odchod domov. Namixujte si to ako chcete, veď všetci sme strojcami...čohokoľvek si zaumienime, hoc aj toho nadzvukového.

V priebehu večera (noci) máte pocit, že ste vyriešili všetky predsudky, odvaha môže rúcať Berlínske múry, taká je silná a najvyšším vysvetľuje nezmyselnosť stratégií. So stúpajúcou hladinou alkoholu v krvi začínajú absentovať abstinujúce pohľady, pretože buď ich prestávate vidieť alebo tu fakt viac nie sú. Objatia, vrúcne tanečky, v horších prípadoch nepremyslené bozky sú klasickou ingredienciou, bez ktorej by tento večierok nevykysol. V žiadnom prípade nenechávajte švédske stoly uschnúť alebo znehodnotieť. Ranné raňajky (pred 4 hodinou ráno) sa nerátajú a kľudne sa môžete najesť znova o 7 hodine, keď Vám bolestivo, ale o to hlasnejšie zazvoní budík, pretože: piatok je normálny pracovný deň, ak si to ešte nepochopil, ty tépépečkár!

Legendárnosť niektorých večierkov potvrdzujú exkolegovia, ktorí sa zavše radi pridávajú a obozretne na druhý deň dovolenkujú a napriek tomu, ako silno tvrdia, že im je teraz fantasticky, na večierok vydavateľstva sa radi vracajú.

Náš večer nie je o rozbitej stoličke, množstve spotených košiel z mexického tanca, ani o odídených hlasivkách, lebo V dolináááách. Je to o pocite, že svet je úžasný presne taký ako má byť, keď som na tom mieste, kde mám byť...

Späť na úvod